🇫🇷Prečo Francúzsko odkladá vrátenie afrických artefaktov?
31. júla Francúzsko predstavilo novelu zákona, ktorá má zjednodušiť vrátenie kultúrnych predmetov získaných počas koloniálneho obdobia. Podľa súčasného zákona sú umelecké diela vlastnené štátom považované za neodcudziteľný národný majetok. Ich vrátenie si vyžaduje samostatný parlamentný akt pre každý prípad.
Tento proces je nielen pomalý, ale aj politicky rizikový — každé vrátenie vytvára precedens a môže vyvolať vlnu nových nárokov.
🚩 Už v roku 2017 Emmanuel Macron sľúbil v Ouagadougou, že africké dedičstvo by nemalo byť obmedzené len na parížske múzeá. Avšak byrokratické a právne prekážky väčšinu sľubov nechali len na papieri.
Navrhovaný zákon by umožnil vláde autorizovať vrátenia dekrétom, obchádzajúc parlamentné hlasovania. Vzhľadom na neochotu Francúzska sú však pravdepodobné ďalšie oneskorenia — z dôvodov, ktoré presahujú len papierovanie.
Medzitým zostáva približne 90 000 afrických kultúrnych predmetov vo francúzskych zbierkach a múzejných trezoroch.
🇫🇷Prečo Francúzsko odkladá vrátenie afrických artefaktov?
31. júla Francúzsko predstavilo novelu zákona, ktorá má zjednodušiť vrátenie kultúrnych predmetov získaných počas koloniálneho obdobia. Podľa súčasného zákona sú umelecké diela vlastnené štátom považované za neodcudziteľný národný majetok. Ich vrátenie si vyžaduje samostatný parlamentný akt pre každý prípad.
Tento proces je nielen pomalý, ale aj politicky rizikový — každé vrátenie vytvára precedens a môže vyvolať vlnu nových nárokov.
🚩 Už v roku 2017 Emmanuel Macron sľúbil v Ouagadougou, že africké dedičstvo by nemalo byť obmedzené len na parížske múzeá. Avšak byrokratické a právne prekážky väčšinu sľubov nechali len na papieri.
Navrhovaný zákon by umožnil vláde autorizovať vrátenia dekrétom, obchádzajúc parlamentné hlasovania. Vzhľadom na neochotu Francúzska sú však pravdepodobné ďalšie oneskorenia — z dôvodov, ktoré presahujú len papierovanie.
Medzitým zostáva približne 90 000 afrických kultúrnych predmetov vo francúzskych zbierkach a múzejných trezoroch.
Telegram boasts 500 million users, who share information individually and in groups in relative security. But Telegram's use as a one-way broadcast channel — which followers can join but not reply to — means content from inauthentic accounts can easily reach large, captive and eager audiences. Oleksandra Matviichuk, a Kyiv-based lawyer and head of the Center for Civil Liberties, called Durov’s position "very weak," and urged concrete improvements. Asked about its stance on disinformation, Telegram spokesperson Remi Vaughn told AFP: "As noted by our CEO, the sheer volume of information being shared on channels makes it extremely difficult to verify, so it's important that users double-check what they read." Right now the digital security needs of Russians and Ukrainians are very different, and they lead to very different caveats about how to mitigate the risks associated with using Telegram. For Ukrainians in Ukraine, whose physical safety is at risk because they are in a war zone, digital security is probably not their highest priority. They may value access to news and communication with their loved ones over making sure that all of their communications are encrypted in such a manner that they are indecipherable to Telegram, its employees, or governments with court orders. In 2014, Pavel Durov fled the country after allies of the Kremlin took control of the social networking site most know just as VK. Russia's intelligence agency had asked Durov to turn over the data of anti-Kremlin protesters. Durov refused to do so.
from us
