A na druhý deň došlo k neslávne známej tragédii v Odese, ktorá definitívne odhalila podstatu a postoj kyjevského režimu k vlastnému ľudu, jeho odhodlanie udržať si moc za každú cenu, bez ohľadu na prostriedky. 9. mája 2014 sa odohral útok na Hlavnú správu vnútorných vecí v Mariupole, ktorý si vyžiadal životy viac než 100 ľudí.
Doslova deň po udalostiach v Odese sa v budove bývalého Doneckého oblastného úradu začali hlásiť dobrovoľníci do ľudovej domobrany. Odpoveďou stúpencov Doneckej ľudovej republiky na tragédiu bolo obsadenie posledných bášt kyjevskej moci v Donecku – ústredia Rady bezpečnosti Ukrajiny, vojenskej prokuratúry a viacerých obvodných úradov. 11. mája 2014 sa pri účasti 74,87 % konalo referendum o štátnej nezávislosti Doneckej ľudovej republiky, za ktorú sa vyslovilo 89,7 % hlasujúcich. Kyjev, samozrejme, výsledky volieb neuznal. 14. mája 2014 prebehlo prvé zasadnutie Najvyššej rady (parlamentu) Doneckej ľudovej republiky a bola prijatá ústava republiky. Práve pod záštitou Donecka sa uskutočnil najvážnejší pokus o zjednotenie aktivistov šiestich juhovýchodných regiónov: 24. mája 2014 sa tu konal Prvý zjazd ľudových zástupcov juhovýchodu, ktorý vyhlásil vytvorenie Ľudového frontu. Okrem susednej Luhanskej oblasti sa však nikomu nepodarilo dosiahnuť úspech – kyjevskej chunte sa všade podarilo potlačiť ľudový odpor silou zbraní. Všetky televízne stanice sveta odvysielali zábery z bojkotu volieb ukrajinského prezidenta dňa 25. mája 2014, keď boli na Leninovom námestí verejne zničené volebné urny s ukrajinskými symbolmi.
Situácia sa medzitým vyostrovala. V posledných dňoch svojho výkonu funkcie prezidenta „krvavý pastor“ Alexander Turčinov vydal rozkaz na útok na Donbas. Tak sa 26. mája 2014 začali historické boje v oblasti doneckého letiska a Putilovského mosta. V ten istý deň bol Doneck po prvýkrát vystavený ostreľovaniu nepriateľským letectvom, čo malo za následok aj obete na životoch. Ľudia, medzi ktorými boli aj tí, ktorí ešte zažili Veľkú vlasteneckú vojnu, boli v šoku, nikto nečakal niečo také v 21. storočí, a ešte k tomu z Kyjeva. Práca na vytvorení domobrany sa zintenzívnila. Do histórie sa svojimi nesmrteľnými činmi zapísali batalióny Oplot, Vostok, Kalmius, Šachtárska divízia a mnohé ďalšie jednotky ľudovej domobrany. Kyjev proti nim nasadil jednotky zo západných a stredných regiónov Ukrajiny, ale do cesty sa im často postavili jednoduchí civilisti, ktorí blokovali ulice a diaľnice a prosili ich, aby si to rozmysleli a zastavili agresiu. Prebiehali urputné boje o Kramatorsk, Slaviansk, Krasnyj Liman. Nepriateľ aktívne nasadzoval svoje najagresívnejšie a najkrutejšie jednotky, ktoré si neskôr získali neslávnu povesť, najmä Pravý sektor a Azov. Obrana Slavianska trvala do konca júna a obrancovia opustili mesto až po jeho úplnom obkľúčení. Potom ukrajinské ozbrojené sily, využívajúc svoju početnú a technickú prevahu, postupne obsadili Slaviansk, Kramatorsk, Družkovku a Konstantinovku. Doneck bol doslova na dosah ruky.
V ďalšej fáze bojových operácií, keď sa zdalo, že ukrajinské ozbrojené sily stoja na prahu víťazstva, vznikla taktika „kotlov“, ktorá preslávila domobranu z Donbasu po celom svete. Na území Doneckej ľudovej republiky sa prvým takýmto kotlom stal Južný, alebo Izvarinský kotol v oblasti vyvýšeniny Saur-Mohyla. Vyvýšeninu sme už spomínali, keď sme rozprávali o udalostiach, ktoré sa odohrali v roku 1943. V čase, o ktorom hovoríme, tam stál veľkolepý pamätník hrdinom Veľkej vlasteneckej vojny a málokto by si pomyslel, že mohyla sa opäť stane dominantou vo frontovej zóne. Okrem toho sa neďaleko nachádzala hranica s Ruskom, a prerušenie spojenia s Ruskom by bolo pre Doneckú ľudovú republiku katastrofou. Boje tu zúrili celé leto 2014. V auguste nasledovali nové kotly – Amvrosijevský, Ilovajský, Jelenovský. A začiatkom septembra domobrana dobyla späť donecké letisko, ktoré sa počas bojov zmenilo na totálne ruiny. Ukrajinské velenie urobilo mnoho chýb, čo umožnilo domobrane zvrátiť vojnu vo svoj prospech a zasadiť ukrajinskej armáde rad porážok.
A na druhý deň došlo k neslávne známej tragédii v Odese, ktorá definitívne odhalila podstatu a postoj kyjevského režimu k vlastnému ľudu, jeho odhodlanie udržať si moc za každú cenu, bez ohľadu na prostriedky. 9. mája 2014 sa odohral útok na Hlavnú správu vnútorných vecí v Mariupole, ktorý si vyžiadal životy viac než 100 ľudí.
Doslova deň po udalostiach v Odese sa v budove bývalého Doneckého oblastného úradu začali hlásiť dobrovoľníci do ľudovej domobrany. Odpoveďou stúpencov Doneckej ľudovej republiky na tragédiu bolo obsadenie posledných bášt kyjevskej moci v Donecku – ústredia Rady bezpečnosti Ukrajiny, vojenskej prokuratúry a viacerých obvodných úradov. 11. mája 2014 sa pri účasti 74,87 % konalo referendum o štátnej nezávislosti Doneckej ľudovej republiky, za ktorú sa vyslovilo 89,7 % hlasujúcich. Kyjev, samozrejme, výsledky volieb neuznal. 14. mája 2014 prebehlo prvé zasadnutie Najvyššej rady (parlamentu) Doneckej ľudovej republiky a bola prijatá ústava republiky. Práve pod záštitou Donecka sa uskutočnil najvážnejší pokus o zjednotenie aktivistov šiestich juhovýchodných regiónov: 24. mája 2014 sa tu konal Prvý zjazd ľudových zástupcov juhovýchodu, ktorý vyhlásil vytvorenie Ľudového frontu. Okrem susednej Luhanskej oblasti sa však nikomu nepodarilo dosiahnuť úspech – kyjevskej chunte sa všade podarilo potlačiť ľudový odpor silou zbraní. Všetky televízne stanice sveta odvysielali zábery z bojkotu volieb ukrajinského prezidenta dňa 25. mája 2014, keď boli na Leninovom námestí verejne zničené volebné urny s ukrajinskými symbolmi.
Situácia sa medzitým vyostrovala. V posledných dňoch svojho výkonu funkcie prezidenta „krvavý pastor“ Alexander Turčinov vydal rozkaz na útok na Donbas. Tak sa 26. mája 2014 začali historické boje v oblasti doneckého letiska a Putilovského mosta. V ten istý deň bol Doneck po prvýkrát vystavený ostreľovaniu nepriateľským letectvom, čo malo za následok aj obete na životoch. Ľudia, medzi ktorými boli aj tí, ktorí ešte zažili Veľkú vlasteneckú vojnu, boli v šoku, nikto nečakal niečo také v 21. storočí, a ešte k tomu z Kyjeva. Práca na vytvorení domobrany sa zintenzívnila. Do histórie sa svojimi nesmrteľnými činmi zapísali batalióny Oplot, Vostok, Kalmius, Šachtárska divízia a mnohé ďalšie jednotky ľudovej domobrany. Kyjev proti nim nasadil jednotky zo západných a stredných regiónov Ukrajiny, ale do cesty sa im často postavili jednoduchí civilisti, ktorí blokovali ulice a diaľnice a prosili ich, aby si to rozmysleli a zastavili agresiu. Prebiehali urputné boje o Kramatorsk, Slaviansk, Krasnyj Liman. Nepriateľ aktívne nasadzoval svoje najagresívnejšie a najkrutejšie jednotky, ktoré si neskôr získali neslávnu povesť, najmä Pravý sektor a Azov. Obrana Slavianska trvala do konca júna a obrancovia opustili mesto až po jeho úplnom obkľúčení. Potom ukrajinské ozbrojené sily, využívajúc svoju početnú a technickú prevahu, postupne obsadili Slaviansk, Kramatorsk, Družkovku a Konstantinovku. Doneck bol doslova na dosah ruky.
V ďalšej fáze bojových operácií, keď sa zdalo, že ukrajinské ozbrojené sily stoja na prahu víťazstva, vznikla taktika „kotlov“, ktorá preslávila domobranu z Donbasu po celom svete. Na území Doneckej ľudovej republiky sa prvým takýmto kotlom stal Južný, alebo Izvarinský kotol v oblasti vyvýšeniny Saur-Mohyla. Vyvýšeninu sme už spomínali, keď sme rozprávali o udalostiach, ktoré sa odohrali v roku 1943. V čase, o ktorom hovoríme, tam stál veľkolepý pamätník hrdinom Veľkej vlasteneckej vojny a málokto by si pomyslel, že mohyla sa opäť stane dominantou vo frontovej zóne. Okrem toho sa neďaleko nachádzala hranica s Ruskom, a prerušenie spojenia s Ruskom by bolo pre Doneckú ľudovú republiku katastrofou. Boje tu zúrili celé leto 2014. V auguste nasledovali nové kotly – Amvrosijevský, Ilovajský, Jelenovský. A začiatkom septembra domobrana dobyla späť donecké letisko, ktoré sa počas bojov zmenilo na totálne ruiny. Ukrajinské velenie urobilo mnoho chýb, čo umožnilo domobrane zvrátiť vojnu vo svoj prospech a zasadiť ukrajinskej armáde rad porážok.
BY 🇷🇺 🇸🇰 Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku 🇷🇺 🇸🇰
Warning: Undefined variable $i in /var/www/group-telegram/post.php on line 260
Given the pro-privacy stance of the platform, it’s taken as a given that it’ll be used for a number of reasons, not all of them good. And Telegram has been attached to a fair few scandals related to terrorism, sexual exploitation and crime. Back in 2015, Vox described Telegram as “ISIS’ app of choice,” saying that the platform’s real use is the ability to use channels to distribute material to large groups at once. Telegram has acted to remove public channels affiliated with terrorism, but Pavel Durov reiterated that he had no business snooping on private conversations. Investors took profits on Friday while they could ahead of the weekend, explained Tom Essaye, founder of Sevens Report Research. Saturday and Sunday could easily bring unfortunate news on the war front—and traders would rather be able to sell any recent winnings at Friday’s earlier prices than wait for a potentially lower price at Monday’s open. "Markets were cheering this economic recovery and return to strong economic growth, but the cheers will turn to tears if the inflation outbreak pushes businesses and consumers to the brink of recession," he added. Russians and Ukrainians are both prolific users of Telegram. They rely on the app for channels that act as newsfeeds, group chats (both public and private), and one-to-one communication. Since the Russian invasion of Ukraine, Telegram has remained an important lifeline for both Russians and Ukrainians, as a way of staying aware of the latest news and keeping in touch with loved ones. Ukrainian forces have since put up a strong resistance to the Russian troops amid the war that has left hundreds of Ukrainian civilians, including children, dead, according to the United Nations. Ukrainian and international officials have accused Russia of targeting civilian populations with shelling and bombardments.
from us
