group-telegram.com/slovenska_viera/24
Last Update:
Čistota krvi či rasové povedomie u predkresťanských Slovenov (a Slovanov celkovo)
Kto čítal dielo vydané Slovenskou akadémiou vied Rasa: Rasová klasifikácia ľudí, alebo knihu českého odborníka Úsvit rasizmu, ten vie, že súčasní vedci hovoria o rasovom povedomí ako o čomsi novom, prehliadajúc prirodzené medzirasové rozdiely. Diela sú to v mnohom zaujímavé a prínosné, no vychádzajú z mylného dojmu, že snaha o zachovanie čistoty krvi v rasovom meradle nie je ani prirodzená, ani starobylá, a pod vplyvom spätosti rasizmu s národným socializmom by mali ľudia podľa nich čistotu krvi zavrhnúť. Podobný postoj zaujímajú aj mnohí súčasní pohania, ktorí sa bratajú s pohanmi cudzích rás a rasové povedomie spájajú výhradne s našimi germánskymi súrasovcami.
Čosi o čistote krvi u našich dávnych predkov napovie aj vznik prvého štátneho útvaru Slovenov (a Slovanov celkovo). Samova ríša vznikla v neposlednom rade aj vďaka Samovi, avšak jedným z prvých krokov k protiavarskému povstaniu Slovenov bolo povestné avarské znásilňovanie Sloveniek a skutočnosť, že rasových avarsko-slovenských miešancov, teda výsledok rasového miešania medzi (ázijskými) Avarmi a nimi znásilňovanými Slovenkami, neuznávali za vlastných ani Sloveni, ani Avari.
Fredegar v 7. storočí písal:
Synovia Avarov, ktorých splodili z manželiek a dcér Slovenov, neznášali ďalej zlo, krutosti a násilia, vzpierali sa nadvláde Avarov a, ako som už spomínal, začali sa búriť.
Ide o vec rýdzo slovenskú, alebo sa takýto odpor k rasovému miešaniu prejavoval u celého slovanského etnika? Za to, že som našiel jasnú odpoveď na túto otázku ďakujem môjmu súvercovi Veligorovi, ktorý na svojom kanáli upozornil na dva zaujímavé zdroje. Prvým je podkapitola Čistota krvi v kontexte slnečného mýtu v knihe Dažbog – prapredok Slovanov (s. 405 – 408), kde pôvodca na písomných prameňoch z Kyjevskej Rusi ukazuje, že čistota krvi sa tam strážila aj krátko po pokresťančení. Druhým zdrojom je internetový článok Leva Prozorova Rasa a etnikum v bylinách, ktorý vychádza z tzv. staroruských bylín, jedinečného ústne tradovaného eposu, v ktorom sú
tri skupiny [...] cudzozemcov. Ide o bielu indoeurópsku Európu (zem ľašská [poľská, poznámka prekladateľa], zem pomorská, mesto Ledenec [Talin, pozn. prek.] za morom Virianskym [Variažským], zem talianska atď.), stepný Východ (Zlatá horda, zem turkická, cárstvo zadonské, cárstvo tatárske atď.) a, napokon, lesné ugrofínske kmene (Livvici, Kareli, Čudi). [...]
Vojna s Východom predstavuje hlavný obsah bylinného eposu, nemá ani zmysel vymenúvať všetky príbehy venované tejto vojne. Môžeme však podotknúť, že ide o neúprosnú vojnu, kde nie je žiaden mier s nepriateľom možný a najlepším výsledkom je [citujúc bylinu, pozn. prek.]: „nenechal Tatárov (etnický pojem označujúci všeobecne človeka zo stepi) ani na semä“ [teda ani jediného, ktorý by sa mohol množiť, pozn. prek.]. Blízko k tomuto má vzťah s Byzantíncami („Gleb Volodievič a Marinka Kajdalovna“) a chazarskými Židmi, stelesneným v osobe bohatiera Židovina a cára Koščerišča. [...]
Úplne iný obraz sa črtá pri Západe: všetky niekoľko storočí trvajúce vojny s Poliakmi, Litvou, Rádom [nemeckých rytierov, pozn. prek.], Variagmi či Švédmi bylinný epos jednoducho ignoruje. Severoruskí ľudoví rozprávači bylín, očividne, považovali dávne nájazdy stepných ľudí na kyjevské hranice a krotenie lesných divochov za čosi dôležitejšie než vojnové strety so západnými susedmi, ktoré im boli časovo i zemepisne bližšie. Sťa kolektívny Ruský Bismarck bylina rečie: „Na Západe nepriateľa nieto!“
Ako ďalej stojí, byliny obsahujú nemálo dôkazov toho, že sobáše s Poliakmi, Talianmi či Pomoranmi považujú hrdinovia bylín za čosi prirodzené, kým akýkoľvek pohlavný styk so stepnými ľuďmi (Aziatmi) a lesnými divochmi sa trestá smrťou, a aj nejedna žena z Kyjevskej Rusi volí radšej smrť než nútený sobáš s Tatárom, keďže jej „mamička krásne slniečko a tatko mladý jasný mesiac“ sú slovanského rodu, kým ženích je nečistý už svojou podstatou.
Áno čistote krvi!
Nie medzirasovému pohlavnému styku!
Nie rasovému miešaniu!
